Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.
Erazmus Rotterdamský
Už roky mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale aj s knihou a s čítaním. Kniha, najlepší priateľ človeka, od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.
Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Marec – mesiac kníh bol po prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil aj zomrel práve v marci. Matej Hrebenda bol slovenský národný buditeľ a ľudový spisovateľ. Ako kníhkupec rozširoval slovenské a české knihy medzi prostý ľud. Bol polosirota. Mama mu zomrela a otec sa o neho a jeho bratov nedokázal postarať. Matej nemohol chodiť do školy, a preto sa vzdelával sám. Od narodenia mal zrakovú chybu a jeho zrak sa postupne zhoršoval. V 15 rokoch už nemohol čítať. Preto chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Kým našiel niekoho, kto bol ochotný čítať mu, neraz prešiel aj 5 dedín. Stal sa známym hlavne ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Vydavatelia mu knihy predávali a on nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Mnohí ľudia v tých časoch pokladali čítanie za nepotrebnú vec. Matej Hrebenda na svojich cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením, či roztrhaním. Podobne ako Pavol Dobšinský, aj Hrebenda okrem kníh zbieral ľudové piesne a rozprávky. Zapisoval ich jeho pomocník. V súčasnej dobe sú pokračovateľmi jeho odkazu knižnice.
Ako sme si mesiac knihy pripomenuli my?
V tomto školskom roku si pripomíname 100. výročie narodenia spisovateľky Kláry Jarunkovej. Žiaci 4. ročníka sa oboznámili s jej tvorbou pre deti a mládež a rozhodli sa podporiť rozvoj čítania a čitateľskej gramotnosti netradičnými hodinami hlasného čítania.
Žiaci 4.B čítali knihu O psovi, ktorý mal chlapca. Vyhľadali si ju v školskej knižnici a príbeh psa, ktorý sa nemal o koho starať, a preto si hľadal chlapca, ich zaujal svojou jednoduchosťou a oslavou ozajstného priateľstva. Príbeh ich upozornil aj na negatívne ľudské vlastnosti ako je pokrytectvo a ohováranie.
Žiaci 4.A čítali knihu Hrdinský zápisník v netradičnej elektronickej podobe. Vrátili sa naspäť v čase, kedy deti ani len nesnívali o mobilných telefónoch či tabletoch, kedy neexistoval internet, ba dokonca ani automatické práčky. Zato však vymýšľali huncútstva, aké určite zažívajú aj dnešné deti. Lebo priateľstvo, humor a smiech potrebujú deti v každej dobe.
Žiaci tretieho ročníka na hodinách literárnej výchovy čítali knihu od Ivany Havranovej Veselé víly a trpaslíci. Pripravovali sa tak na besedu so spisovateľkou, ktorá prijala pozvanie mestskej knižnice a má zavítať do nášho mesta 29. marca. Už teraz sú plní očakávaní a tešia sa na naozajstnú živú pani spisovateľku.
Žiaľ, napriek všetkým prípravám sa dozvedeli, že pani spisovateľka musela besedu zrušiť kvôli zdravotným problémom. Náhradným programom bude preto exkurzia do mestskej knižnice.
Naši tretiaci a štvrtáci sa zúčastnili aj interaktívnej hodiny Knižná šifra, ktorú v školskej knižnici uskutočnila koordinátorka práce s mládežou Ing. Miriam Zoričáková spolu so svojou kolegyňou Luciou Bafiovou. Hodina bola zrealizovaná podľa súťaže Knižná šifra, ktorú už niekoľko rokov ponúka pre knihomoľov kníhkupectvo Martinus. Deti mali za úlohu spoznať 14 zašifrovaných literárnych diel pre deti a mládež a rozlúštiť tak šifru. Boli pozorné a všetky usilovne pracovali, preto sa im to podarilo a vyslúžili si od organizátoriek pochvalu.
Druháci mali veľmi peknú aktivitu s názvom Tajná knižnica. Deti si do školy priniesli vlastné obľúbené knihy, ktoré si v triede spoločne poukladali na vopred určené miesto. Jeden zo žiakov si vybral hocijakú z nich, ale nie svoju. Ostatní boli otočení chrbtom, aby nemohli vidieť výber. Žiak, ktorý si knihu vybral, ju otvoril na ľubovoľnom mieste a začal z nej čítať. Dieťa, ktorému kniha patrí, ju podľa prečítaného úryvku malo spoznať a povedať jej názov. Ak sa mu to podarilo, dostal možnosť vyberať si knihu a čítať z nej.
V poslednom marcovom týždni ich čaká ešte podujatie Živá knižnica, kde sa stretnú so zaujímavými ľuďmi – ilustrátorom časopisu Slniečko Dávidom Pogranom a s vedením kníhkupectva Alter ego v Kežmarku.
Poklady ukryté v príbehoch hľadali žiaci 6. a 7. ročníka. Na hodinách hudobnej výchovy sa učili vnímať krásu príbehov cez hudbu, piesne a tanec. Vypočuli si pieseň Jany Kirschner Líška, ktorá je inšpirovaná slávnym dielom Antoine de Saint-Exupéryho Malý princ. Veľmi dobre sa popasovali aj s knižnou výzvou, v rámci ktorej doniesli na hodinu knihy, ktoré sú pre nich niečím výnimočné, s ktorými ich viažu pekné spomienky, ktoré sú pre nich kamarátmi a pomáhajú zabudnúť na ťažké dni.
V rámci spolupráce s mestskou knižnicou sa žiaci 2. stupňa zúčastnili zaujímavých a podnetných návštev v mestskej knižnici.
Veríme, že organizáciou takýchto podporných aktivít si čítanie obľúbi čoraz viac žiakov našej školy a že sa kniha stane ich nerozlučným priateľom na celý život.
