Žiaci 4. ročníka zažili v utorok 27. septembra netradičné vyučovacie hodiny prírodovedy a vlastivedy. Skoro ráno odišli autobusom do Prešova, kde navštívili Hvezdáreň a planetárium. Cesta ubehla rýchlo a čoskoro sa ocitli vo svete plnom tajomných zákutí vesmíru, hviezd, súhvezdí a neprebádaných častí našej galaxie. V prednáškovej sále si pozreli film o slnečnej sústave. Prostredníctvom pútavého výkladu získali predstavu o otáčaní Zeme, pochopili príčiny striedania dňa a noci aj ročných období. Získali nové poznatky o našej hviezde – Slnku a jeho planétach, o Mesiaci a jeho fázach, o jedinečnosti pozemskej prírody a života na Zemi. V planetáriu sa preniesli do kozmického priestoru a stali sa na chvíľu jeho súčasťou. Usadili sa v pohodlných kreslách a na umelej oblohe s veľkým záujmom pozorovali hviezdy, ich zoskupenia, hľadali súhvezdia Orión, Pegas, Veľkú a Malú medvedicu. Po skončení programu si prezreli výstavu v priestoroch budovy a na pamiatku si kúpili pohľadnice, magnetky, či iné materiály o vesmíre.
Po chvíľke oddychu zostúpili z vesmíru na Zem, aby objavili unikát na území našej vlasti – jedinečné Opálové bane pri obci Červenica v Slanských vrchoch. Až do objavenia náleziska opálu v Austrálii bola táto opálová baňa jedinou svojho druhu na svete. Autobusom presun z Prešova trval iba krátku chvíľu. Pred vstupom do bane Jozef už čakal sprievodca, ktorý sa postaral o to, aby všetci dostali helmu. Takto vybavení a poučení o možnom nebezpečenstve mohli vstúpiť dnu. Vzduch vo vnútri bol vlhký a studený, ale nikomu to neprekážalo. Okruh, ktorým prechádzali, má dĺžku 1 km. Počas prehliadky spojenej s pútavým a zaujímavým výkladom sa naučili omnoho viac, ako by sa naučili počas jednej hodiny v školskej lavici. Hneď na začiatku sa ocitli v stratovulkáne a spoznali Svinický zlom a krásne viditeľné pyroplastiká. Oboznámili sa s osudmi nájomcov opálových baní, hľadačov vzácneho opálu, s legendami, aj so zlatou Goldschmidovskou érou. Dozvedeli sa niečo o patrónke baníkov a spoznali podzemný ementál, medziobzory, i slepé základky. Pochopili, ako sa v podzemí vetralo, či ako sa odčerpávala voda z chodieb. Videli sprievodné minerály, ktoré boli pre baníkov akýmsi kompasom pri hľadaní opálu. Nezľakli sa ani pána bane, ktorý na nich hľadel veľkými očami meniacimi farbu od modrej cez zelenú až po červenú. Po takejto hodine strávenej v podzemí si určite každý zapamätal, kde sa nachádza náš národný drahokam – slovenský opál, ktorý je význačný svojou výnimočnou kvalitou a výraznými farbami.
Takáto zážitková forma vyučovania dá deťom omnoho viac, ako klasické vyučovanie v škole. Veď nie nadarmo sa hovorí „Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.“
Mgr. S. Fodorová, Mgr. G. Plišková, Mgr. A. Kriššáková