Diagnostikovanie čítania na 1. stupni ZŠ vzniklo na základe potrieb školskej praxe. Pri  meraní rýchlosti sa často objavujú námietky , prečo sa hodnotí práve rýchlosť, ktorá je v porovnaní s porozumením menej dôležitá. Čitateľské výskumy však u nás aj v zahraničí ukazujú, že rýchlosť čítania je najvýznamnejším ukazovateľom kvality čítania. Rýchlosť čítania výrazne koreluje so stupňom čitateľských návykov, ako aj s kvalitou i porozumením. Je možné ju pokladať za najspoľahlivejší – jediný ukazovateľ vyspelosti čítania. Prípady, keď dieťa číta rýchlo, ale s toľkými chybami, že by textu nerozumelo , sú  výnimočné.

V praxi sa používa pojem sociálna únosnosť čítania, t.j. rýchlosť čítania 60 -70 slov za minútu. Pri tejto rýchlosti dieťa je schopné čítaním získavať poznatky, začína čítať pre potešenie. Najvyšší nárast počtu slov prečítaných za minútu je v prvých troch ročníkoch ZŠ. V nasledujúcich rokoch nie je zmena rýchlosti čítania tak významná.

Sociálnu únosnosť čítania dosahuje väčšina žiakov koncom 2. a na začiatku 3. ročníka. Čítanie prestáva byť cieľom a stáva sa prostriedkom k získavaniu vedomostí, dieťa sa nemusí sústrediť na techniku čítania, číta si pre radosť.

Rýchlosť čítania sa udáva počtom slov prečítaných za minútu. Vypočíta sa tak, že  od počtu prečítaných slov za minútu odčítame počet  nesprávne prečítaných slov.

Rýchlosť čítania sa meria od prvého slova textu. Dieťa spravidla číta tri minúty. K presnému meraniu sa požívajú stopky. Dieťa číta svoju predlohu a učiteľ má svoj text, v ktorom má každé slovo očíslované. Tak môže sledovať, kde dieťa dočítalo za prvú minútu, za druhú a ďalšiu minútu. Na prázdne miesto pod textom  alebo priamo v texte si učiteľ zapisuje presné znenie čitateľských chýb, môže si robiť poznámky o spôsobe čítania, čitateľských návykoch, sprievodných prejavoch pri čítaní.

 Pri skúške zistíme, že u niektorých detí je čitateľský výkon vyrovnaný. Niektoré deti potrebujú čas na rozčítanie, u niektorých s pribúdajúcim časom ubúda rýchlosť a kvalita čítania. V takomto prípade je pri hodnotení rýchlosti čítania vhodné prepočítať jeho výkon v „ čistom čase“. (odčítať stratený čas pri takej mimoriadne dlhej pauze)

Nikdy nejde o suchý, formálny záznam rýchlosti čítania, ale o zistenie skutočnej výkonnosti dieťaťa a príčin , ktoré ju znižujú.

Pri skúške ide o  celkovú výkonnosť dieťaťa a nie o jednotlivý výkon , ktorý by sa známkoval a vyvodzovali by sa z neho dôsledky v škole.

Rýchlosť čítania je vyjadrená čitateľským kvocientom ČQ. Je nutné posúdiť , či čitateľský výkon dieťaťa zodpovedá jeho intelektovým možnostiam.

Skúška rýchlosti čítania  patrí medzi základné diagnostické skúšky, nie je jediným ukazovateľom kvality čítania. Pri diagnostike čítania  sa hodnotí aj  počet chýb, technika čítania, porozumenie čítanému textu a sprievodné javy dieťaťa pri čítaní.

Ak rozdiel medzi IQ (inteligenčným kvocientom ) a ČQ (čitateľským kvocientom ) je vyšší ako 20 bodov,  je to jedno z prvých kritérií diagnózy dyslexie.

• Je nevyhnutné prispôsobiť technickú náročnosť textu úrovni čítania každého dieťaťa.

• Ak pre slabých čitateľov používame veľmi ťažký text, vytvárajú sa uňho nesprávne návyky- používa techniku, ktorá zodpovedá nižšej úrovni, čítanie nie je plynulé, počet chýb sa zvyšuje, objavuje sa dvojité čítanie. Nesprávne návyky sú brzdou  rozvíjania čitateľských schopností.

• Opravovanie chýb učiteľom alebo spolužiakmi znižuje žiakovo sebavedomie, záujem o čítanie.                            

                                                          Mgr. Dagmar Popovičová

                                                           školský špeciálny pedagóg