„Pomôžme im, aby  to dokázali sami !“

 

V našej škole sa vzdelávajú aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami. Sú začlenení do bežných tried, kde absolvujú vyučovací proces so svojimi spolužiakmi. Určené hodiny v týždni pracujú so špeciálnym pedagógom. Tieto hodiny sú zamerané na rozvoj slovnej zásoby, rozvoj jemnej a hrubej motoriky, grafomotoriky, komunikácie, nácvik správneho čítania a písania.

V porovnaní s bežnou populáciou  deti  so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami  vyžadujú osobitnú starostlivosť zo strany všetkých, ktorí sa podieľajú na ich výchove a vzdelávaní. Deti s poruchami učenia neprejavujú výrazný spontánny záujem, treba ich ustavične podnecovať. Sú menej citliví na chyby, buď ich vôbec nevnímajú, alebo ich poznajú a sú im ľahostajné.  Základom úspechu pri náprave porúch učenia je pozitívna motivácia dieťaťa. Pedagóg by mal poznať silné stránky dieťaťa a stavať na nich. Mal by uplatňovať individuálny prístup  k dieťaťu spočívajúci v zameraní sa na pozitívne kroky žiaka. U detí s poruchami učenia individuálny prístup znamená aj to, že im doprajeme dostatok času, aby nepodliehali časovému stresu, ktorý sa prejavuje napríklad väčším počtom chýb v učebných výsledkoch. Pri písomnom overovaní si vedomostí (i krátke úlohy v pracovných zošitoch) potrebujú žiaci s ťažkosťami pri čítaní dlhšiu dobu na zvládnutie textu, aby si presne prečítali otázky, prípadne možnosti, z ktorých vyberajú správnu odpoveď. Aj celkovo pomalí žiaci alebo žiaci s ťažkosťami v grafomotorike potrebujú dostatok času, aby svoje sústredenie smerovali na správnosť plnenia úlohy, nie na jednoduchú realizáciu v časovom limite. V praxi to znamená, že tieto deti píšu napríklad skrátené diktáty, rátajú menej príkladov, pri písomnej práci riešia menej úloh a podobne.

Deťom s poruchami učenia treba hlavne porozumieť, chápať ich a nežiadať od nich nereálne.

                                               D. Popovičová