Jozef Maximilián Petzval

          *  6.1.1807, Spišská Belá (okres Kežmarok)

Fyzik, matematik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie, univerzitný profesor Jozef Maximilián Petzval. 

Narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Po štúdiách v Kežmarku, Podolínci, Levoči a Košiciach začal v roku 1826 študovať na Institutum Geometricum na peštianskej univerzite. Filozofické štúdium absolvoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach. V roku 1832 obhájil doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie. Už roku 1837 bol vymenovaný za profesora vyššej matematiky. V tom istom roku bol pozvaný na viedenskú univerzitu, na ktorej pôsobil ďalších 40 rokov.

 
Vynikal v riešení algebrických a diferenciálnych rovníc, bol zručným brusičom skla a jemnomechanikom. Zaoberal sa akustikou, balistikou, analytickou mechanikou, vypracoval projekty plavebného kanála okolo Pešti. 
 
Veľkú pozornosť však venoval aj optike a výpočtom fotografických objektívov. Svojim novým objektívom dokázal Petzval radikálne znížiť čas expozície. Expozícia, vo vtedajšej dobe využívaných, dagerotypických aparátoch, trvala 20 - 30 minút na slnečnom svetle. S týmto nemalým problémom dagerotypie sa oboznámil počas študijnej cesty vo Francúzsku. K jeho riešeniu pristúpil matematizáciou problému a teoretickými výpočtami. 
 
Na skonštruovaní začal pracovať v roku 1839 a do jari roku 1840 vypočítal konštrukciu prvého fotografického objektívu s ohniskovou vzdialenosťou 150mm, priemerom 38mm, svetelnosťou 1.3,5 so zorným poľom 20 stupňov. Svetelnosť bola asi 16-krát vyššia ako pri dovtedy používaných objektívoch. Fotografickým prístrojom bola v tej dobe lepenková krabica s drevenou kazetou a kruhovým otvorom s priemerom 97mm. 
 
Nový Petzvalov štvoršošovkový portrétny objektív pozostával z dvoch šošoviek z bikonvexného korunového a dvoch z bikonkávneho korunového skla. Mali však korigovanú tzv. achromatickú chybu a guľový odklon. Petzvalov objektív a úprava chemických zložiek prispeli k zníženiu času expozície (z minút na sekundy) a umožnili fotografovať nezávisle od aktuálneho počasia. Tieto vynálezy umožnili sťahovanie fotografov zo záhrad a terás do ateliéru. Neskôr zhotovil aj krajinársky objektív.
  
Svoje výpočty odovzdal Petzval na realizáciu známemu viedenskému optikovi Peterovi Friedrichovi Voigtländerovi. Čoskoro sa začalo s výrobou objektívov a dostavil sa mimoriadny komerčný úspech. Vynálezca však s výrobcom nikdy neuzavrel zmluvu, ani vynález nenechal patentovať a tak jeho jediným ziskom bolo 2 000 zlatých, ktoré dostal od Voigtländera. 
 
Už v nasledujúcom roku 1841 však Voigtländer predal viac ako 600 aparátov v cene 120 zlatých za kus. Pri ročnej produkcii 2 000 objektívov, v roku 1861 bolo vyrobených dokonca až 10 000, bola Petzavalova provízia skutočne zanedbateľná. Pre túto nespravodlivo nízku odmenu došlo medzi nimi k roztržke a vážnym sporom. Vedec zaslúženú odmenu za svoj jedinečný objav nikdy nedostal. 
 
Petzval ďalej pracoval na svojom krajinárskom objektíve, ktorý taktiež vypočítal už v roku 1840, avšak nedosahoval také vynikajúce výsledky ako portrétny. Krajinársky objektív, ktorý nazval dialyt, dokončil až v roku 1857. Bol trikrát svetelnejší ako dovtedajšia krajinárska šošovka. Nový objektív už však prihlásil na patentovanie a uzavrel novú zmluvu s optikom Karolom Dietzlerom. Nároky na dialyt si však začal uplatňovať aj Voigtländer. Odôvodňoval ich tým, že výpočty dostal od Petzvala už v roku 1840.
 
Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Jozef Maximilián Petzval, rodák z malého východoslovenského mestečka, sa zaslúžil o rozvoj fotografovania a stal sa tak zakladateľom modernej fotografie. Jeho objektív sa stal najpoužívanejším portrétnym objektívom až do vynájdenia Zeissovho anastigmatu z roku 1889.
 
Fotografická optika je už síce v dnešných časoch oveľa ďalej, ale Petzvalove objektívy stále nachádzajú svoje uplatnenie v optických prístrojoch používaných v astronómii, kinematografii, meracej technike a ďalších oblastiach. Jeho najväčším prínosom boli všeobecné teoretické základy konštruovania šošovkových optických sústav, v ktorých uvažoval aj s korekciami rozličných chýb zaostrovania.
 
 Jozef Petzval sa za svoje diela dočkal množstva pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim a od roku 1849 riadnym členom Viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný radom Františka Jozefa a za svojho čestného člena ho v roku 1881 prijala Jednota českých matematikov. Za čestného člena ho menovalo i viacero svetových univerzít.
 
Petzval žil vo Viedni v prenajatej budove opusteného kláštora na Kahlenbergu. V roku 1859 sa však do sídla vlámali neznámi zlodeji a zničili jeho rukopisy, výsledky mnohoročných výskumov v oblasti optiky. Výskumníkovi sa už nikdy nepodarilo tieto vedecké práce opäť spracovať.
 
Zomrel 19. septembra 1891 vo Viedni. Pochovaný je na Ústrednom cintoríne vo Viedni.
 
 
Petzvalove pracoviská:
• 1828 - '35   Inžinier v službách mesta Pešť. Pripravoval najmä vodostaviteľské projekty a svoje vedomosti uplatnil pri záplavách ohrozujúcich mesto. 

• 1832           Adjunkt na univerzite v Pešti. 
• 1835 - '37   Riadny profesor vyššej matematiky na univerzite v Pešti. 
• 1837 - '77   Profesor na katedre matematiky viedenskej univerzity. 
 
Petzvalove vedecké práce:
• 1847   Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom. 
          Mimoriadne rozsiahla monografia o diferenciálnych rovniciach (hlavné matematické dielo písané 
           nemecky).
          Časti rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a Petzvalove sedemmiestne 
          logaritmy, ktoré sa našli 10 rokov po jeho smrti. 
 
Petzvalove vynálezy:

• 1840   Skonštruoval portrétny objektív. 
• 1840   Skonštruoval achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného teoretického výpočtu. 
• 1840   Rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom, vďaka čomu mohli byť snímky hotové do minúty (predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia 5 až 30 minút). 
• 1841   Ako prvý skonštruoval asférický objektív a objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie 
• 1857    Patentoval krajinársky objektív, tzv. ortoskop.

​S použitím zrkadlovej Petzvalovej lampy zostrojil projektor.

Prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho.

Zaoberal sa optikou mikroskopov.

Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji.

Skonštruoval dvojoký ďalekohľad.

Skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 km a pod.